SÉRIA ROZHOVOROV neškoly Slniečko #1

SÉRIA ROZHOVOROV neškoly Slniečko ŠTARTUJE a to rovno s úvodným rozhovorom so ZAKLADATEĽKOU metodiky KREA Pedagogika Zuzanou – poďme na to!

Zuzana je srdcom a mozgom celej metodiky KREA Pedagogika, ktorý je plne uplatnený a používaný v koncepte Neškoly Slniečko. Jej vízia vytvoriť školu, ktorá by fungovala mimo tradičných vzdelávacích rámcov, vznikla na základe jej vlastného prežívania mnohých rôznorodých životných situácií, štúdia viacerých oblastí počnúc od vývinu mozgu, neurológie, pedagogiky, psychológie a mnohých ďalších oborov. Po rokoch fungovania jej metodiky v praxi je posilnená dlhoročnými skúsenosťami v priamom procese alternatívneho vzdelávania od bábätiek cez jasle, škôlku až po ukončenie povinnej školskej dochádzky detí. Okrem mnohého ďalšieho je metodika KREA Pedagogika jedinečná v prístupe, ktorý kladie dôraz na rešpekt k individuálnym potrebám dieťaťa, slobodu vo vzdelávaní a prepojenie s prírodou.  Zuzanina metodika zdôrazňuje, že vzdelávanie nie je o pasívnom prijímaní vedomostí, ale o aktívnej spoluúčasti na tvorbe poznania, pričom učiteľ je sprievodcom a nie direktívnym autorom.

V rozhovore sa dozviete:

❔Aký bol pred 15 rokmi impulz na vytvorenie novej formy vzdelávania?
❔Ako opísať KREA PEDAGOGIKU niekomu kto o nej ešte nepočul?
❔Rodinný život z pohľadu mamy ale aj zakladateľky nesystémovej metodiky vzdelania?
❔Ako zabezpečiť balans medzi voľnosťou a kvalitným vzdelaním?
❔Rady pre maminky, ktoré sa snažia nájsť prienik medzi napĺňaním vlastného potenciálu a plnohodnotnej starostlivosti o rodinný život?

KREA Pedagogiku ste založili pred pätnástimi rokmi. Čo bolo vašim hlavným impulzom pre vybudovanie úplne novej formy / metodiky vzdelávania?

• Nenazvala by som to impulzom, ale skôr životným procesom. Už ako dieťa som vždy vytŕčala z radu – viacmenej vo všetkom v čom sa dalo. Patrila som medzi tie deti, ktoré boli “nevychované”, nič sa neučili, nič nevedeli. Nebol to zámer, jednoducho som vždy bola trošku iná. Zaujímavé však bolo, že po prechode na strednú školu sa všetky moje problémy s prospechom a učením záhadne stratili a stal sa zo mňa najlepší žiak školy. Neskôr som bez problémov absolvovala externé štúdium na VŠ, kde sa mi zdalo študovať 5 rokov príliš dlho a tak som si zvolila individuálny študijný plán a študovala som dva ročníky naraz, aby som si to urýchlila. . Vtedy za daných okolností – v detstve, v puberte a v mladosti som sa s tým vysporiadala po svojom, nejak intuitívne som si hľadala spôsoby, ako sa všetko dá, nepotrebovala som pomoc od nikoho, zvládla som to vďaka vlastnej snahe porozumieť sebe a tak hľadať cestu aj vo veciach a problémoch, ktoré neboli mojou silnou stránkou, vtedy som ešte nevedela všetko tak pomenovať ako dnes, ale sú to len pojmy, podstatné bolo, že som začala chápať súvislosti a tak sa mi podarilo zvrátiť svoj život “predurčeného outsidera – sociálneho prípadu”. Podarilo sa mi nie len zamestnať sa, ale aj na veľmi zaujímavých a výnosných postoch, ktoré ma vždy veľmi veľa naučili. Nikde som však nevydržala pridlho, pretože som sa vedela rýchlo učiť a spravidla po roku ma práca nudila. Potrebovala som stále nové a nové skúsenosti – zmenu. Popri tom som stretla svojho terajšieho manžela, a narodil sa náš prvý syn. Už vtedy mi bolo nejak intuitívne jasné, že ho povediem “po svojom”. Založila som takpovediac “na kolene” prvú prevádzku s alternatívnym vzdelávaním. Ešte nejaký čas trvalo, kým som všetko, čo som robila intuitívne a zo srdca dostalo formu a konkrétne pomenovania. V každom prípade sa mi podarilo za pár rokov nadobudnúť výsledky, vďaka ktorým som mohla prejsť certifikačný proces s metodikou, ktorá žije dodnes a je zhmotnením mojich životných skúseností a sebapoznania, ale aj mojich mnohých rôznorodých štúdií v oblastiach pedagogiky, psychológie, osobného rozvoja, lekárskych neurovied a podobne. Až do svojich 34 rokov som netušila, čo spôsobovalo moje problémy s učením na základnej škole. Keď som začala riešiť poruchu pozornosti u svojho druhorodeného syna, zistilo sa súbežne aj u mňa ADHD 3. stupňa. A tak zapadli ďalšie súvislosti, čo mi opäť umožnilo zlepšovať a zdokonaľovať procesy v metodike.

Dnes vidíme, že mnoho rodín na Slovensku skôr inklinuje k modernejším formám vzdelávania. Aké medzery ste videli v klasickom vzdelávaní, ktoré vás inšpirovali vytvoriť KREA pedagogiku?

• Vôbec som sa neinšpirovala nedostatkami štátneho vzdelávania. Tie som si zvedomila až omnoho neskôr, keď sa ma na to ľudia začali pýtať. Zďaleka by som si nedovolila štátny, ani žiadny iný vzdelávací systém nazvať ako zlý, či nefunkčný. Všetko závisí na ľuďoch a to obojstranne. Na pedagógoch a ich osobnosti, ale aj na rodičoch a deťoch. Je to o vnútornom presvedčení ľudí o tom, čo je pre ďalšie generácie to správne. Za seba by som definovala, v čom z hľadiska vzdelávania a vývoja detí, ale aj celých rodín vnímam nesúlad. Je to napríklad priveľký počet detí v jednej triede, delenie detí podľa veku a v dôsledku týchto dvoch vecí znemožnenie akejkoľvek skutočnej a hĺbkovej práce s EQ – to sa však podmieňuje prácou na EQ učiteľov, bez ich práce na sebe sa aj tak nikam nedostaneme. Taktiež rozsah už dávno zbytočných vedomostí, ktoré v reálnom živote nevieme využiť a naopak nedostatok prípravy a nadobudnutia skúsenosti, ktoré určite potrebujeme. Po reformách školstvo zavádza množstvo dobrých nápadov a zmien, avšak zlyhávajú a dovolím si predpovedať, že aj zlyhajú na množstve pedagógov, ktorí ich nevedia skutočne do hĺbky uplatniť – samozrejme nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Vždy boli, sú a budú aj tí, ktorí na sebe skutočne pracujú (a tým nemyslím školenia, ktorých sa v rámci programov zúčastňujú, ale o prekračovaní vlastného vnímania a limitácií), stále však žiaľ hovoríme o maličkej časti celku. V neposlednom a veľmi významnom rade je to aj absolútny nesúlad ŠVP s vývojom mozgu. To čo a kedy sa deti v školách učia je “presne naopak” voči vývoju jednotlivých funkcií mozgu. Dnes už existuje veľké množstvo úspešných a kvalitných výskumov. ŠVP by mal z môjho pohľadu minimálne každý 3 rok prechádzať akýmsi “prenastavením” toho čo sa kedy od detí požaduje a zohľadniť pri tom práve nové skutočnosti vedy a výskumu..Na záver – myslím si, že je nezmysel učiť sa jednotlivé predmety. Veci sú vytrhnuté z kontextu aj z reálneho života. Nič sa v pamäti nezapíše na tak dlho ako samotná skúsenosť. Postupným rozoberaním jednotlivých poznámok by sme došli napríklad aj k zbytočnosti používania učebníc 🙂

Ako by ste opísali spomínanú pedagogiku niekomu, kto o vašej neškole ešte nepočul? (dobrá rada, možno aj pre rodičov neškolákov, ktorí potrebujú neškolu Slniečko niekomu zadefinovať, na základe otázok.)

• Často sa stretávam s požiadavkou opísať KREA Pedagogiku a jej metodiku v niekoľkých vetách. Toto však nie je možné. Za tie roky som si našla pár viet, ktorými ľudí buď odpudím, alebo naopak zaujmem – závisí od ich vnútorného nastavenia. Je dôležité nemať potrebu nikoho presviedčať. To si musia uvedomiť aj rodičia, ktorí svoje rozhodnutie chcú obhájiť pred rodinou či inými ľuďmi. V krátkosti teda je to škola, v ktorej sa deti učia oveľa väčší rozsah ako v bežných školách. Rozsah však nie je len o vedomostiach, ale o množstve ďalších zručností potrebných do života. Pracujú veľmi veľa na svojom sebapoznaní, silných a slabých stránkach, porozumeniu procesom a životu. Učia sa projektovo v súvislostiach a hlavne praxou a skúsenosťami. Ak mi na toto ľudia kladú ďalšie otázky, väčšinou ich odporučím na interaktívnu prednášku, ktorú robievam niekoľko krát do roka, v ktorej všetko vysvetľujem veľmi podrobne. A potom je zaujímavé sledovať, koľko tých ľudí skutočne na tú prednášku príde – čo znamená skutočný záujem. Tí ostatní sú len zvedaví a plytvajú mojim/vašim časom 🙂

Keďže KREA Pedagogika existuje pätnásť rokov a vaše deti sú tiež jej súčasťou, výsledky vidíte nielen v profesijnom, ale aj osobnom živote – doma. V čom vnímate najväčšie rozdiely medzi vašimi deťmi, a teda študentmi, ktorí absolvovali KREA pedagogiku a deťmi, ktoré navštevujú klasické štátne systémové školy?

• Keďže som matka štyroch detí, z ktorých traja sú “školáci” – najstarší už ako absolvent KREA nastúpil na SŠ skúseností z každej strany je naozaj za tie roky nespočetne veľa. Ako matka som toho názoru, že ak dieťa nedám do klasického vzdelávacieho systému, neočakávam výsledok, resp. efekt “nájdi 5 rozdielov”. Dávam do alternatívy svoje dieťa preto, lebo sa s tou filozofiou najviac zhodujem vo svojom vnútri, bežnom živote a vlastnom vnímaní reality a sveta. Všetky deti, ktoré absolvovali KREA Pedagogiku – a to sa vzťahuje na všetky (nie iba na moje vlastné :-)) majú bližší vzťah k práci, manuálnu prácu nevynímajúc, sú zodpovednejšie voči sebe samým, rozumejú si, majú výbornú slovnú zásobu v rovine emocionality a veľmi dobre rozumejú skutočným dôsledkom svojich rozhodnutí, s ktorými vedia zručne narábať. Nevysypú z rukáva vybrané slová, lebo chápu, že ten zoznam slov nie je skutočne podstatný, ale napriek tomu sú schopní napísať výborný motivačný list pre zamestnávateľa, pretože dokážu vyselektovať čo je skutočne dôležité.. Uvažujú v súvislostiach.a prakticky.  Rozumejú vnútornej motivácii a majú zvládnutú sebadisciplínu. Ak aj niečo nevedia (a nie je toho málo, tak ako u každého človeka), vedia si s každou situáciou poradiť a dopracovať sa, vyhľadať, vytvoriť si prostriedky k riešeniu.

Ako pracujete s deťmi v praktickej rovine? Je dôležité poskytovať individualizovanú pozornosť, a ak áno, ako to v KREA dosahujete?

• Individuálny prístup a pozornosť je základ. Na to je však dôležité, aby sprievodca mal na každé dieťa dostatok priestoru, preto v jednej skupine nemôže byť viac ako 10 detí. Sprievodca je ako druhá mama. Potrebuje deti veľmi dobre spoznať, vytvoriť si s nimi vzťah. Rovnako si tvoria vzťahy deti v skupine medzi sebou. Až na týchto základoch sa dá postaviť hodnota individuálneho prístupu a pozornosti. V našej spoločnosti vládne názor, že to znamená len citlivo pristupovať k jednotlivcovi. To je však podľa mňa vytrhnuté z kontextu, pretože k tomu je potrebných mnoho ďalších predchádzajúcich faktorov. Takže ak sprievodca má vybudovaný vzťah s každým dieťaťom v skupine, taktiež skupina si vzájomne vybudovala tímový vzťah, je samozrejmosťou individuálna pozornosť. Nie je to však len o samotnom sprievodcovi, ale tejto pozornosti – tzv. dávaniu priestoru sa učia aj deti navzájom. Sprievodca je im rovný, nie nadradený. Preto individuálna pozornosť je tímovou prácou.

Aké spätné väzby dostávate od rodičov a detí, ktoré sú súčasťou KREA Pedagogiky? Zazdieľali by ste nám konkrétne príklady toho, ako vaše metódy ovplyvnili deti?

• Rodičia sú vždy plní očakávaní. Niekedy je spätná väzba hlavne na začiatku len “sme spokojní” a niekedy k nám rodičia prichádzajú so zaujímavými pozorovaniami. Napríklad jeden otecko nám hovoril príhodu, ako jeho 7-ročný syn si k nemu sadol, že mu chce o niečom povedať a vysvetliť mu svoj postoj k tomu. Otec ho neustále prerušoval svojimi otázkami a pripomienkami k téme a vôbec si neuvedomoval, že ho nenechá povedať celok a tým aj podstatu. Spamätal sa až na emocionálny prejav chlapčeka: “Oco, ty mi vôbec nedávaš priestor. Ja som ti chcel niečo odprezentovať a ty si priestor berieš neustále pre seba!” Iní rodičia zase zdieľali nadšene situáciu, keď doma riešili problém s termínom odvozu odpadu, ich dieťa bez zbytočného “filozofovania” zaplo vyhľadávač na počítači, samé zadalo kľúčové slovo a vyhľadalo informácie, ktoré potrebovali bez toho, aby strácal čas “debatou o ničom”.Ďalšia mamička bola doma prekvapená keď jej dieťa doma pri varení večere oznámilo: “viem, že si unavená a vôbec sa ti nechce variť, ale urobíš to pre nás, mne sa tiež vôbec nechce ti pomáhať, ale keď na otravnú vec budeme dvaja, budeme to mať rýchlejšie za sebou, tak ti pomôžem. Hlavne to urobme poriadne, nech sa k tomu nemusíme vracať.” Ďalší rodičia skúšali dieťa z násobilky a boli sklamaní, že ju nevie. Na to dievčatko reagovalo tak, že zobralo kockovaný papier a vysvetlilo im, ako vidí násobilku – ako štvorčeky, ktoré si posúvajú rámik. “ešte mi to chvíľku dlhšie trvá mami, kým tie kocky vo svojej hlave spočítam, ale ide mi to stále rýchlejšie a rýchlejšie, a niektoré, ktoré počítam veľmi často už viem naspamäť.”. Malých i veľkých príhod je veľa za toľké roky, Najviac komplexnú spätnú väzbu však dostávame od rodičov detí na konci druhého stupňa (7.-9.ročník), kde už je viditeľné celkové zmýšľanie a postupy, ako deti riešia situácie. Často nielen rodičov, ale hlavne nezainteresovaných ľudí prekvapí kvalita rozhovoru s našimi deťmi, a to na rôzne témy od radenia cicavcov cez termodynamické zákony, skrytých významov literárnych diel až po reálnosť klimatickej klímy. Počas procesu, ako deti rastú a vyvíjajú sa, sú viditeľné skôr menšie drobnosti, ktoré si rodičia všimnú, na skutočný výsledok si však treba počkať a procesu v priebehu procesu mu dôverovať.

Ako sa daná pedagogika snaží udržiavať balans medzi voľnosťou pri vzdelávaní a zabezpečením toho, aby deti mali silný základ vedomostí potrebných pre budúcnosť?

• Jediným kľúčom k tejto rovnováhe je byť zodpovedný za svoje rozhodnutia a rovnako za dôsledky týchto rozhodnutí. Každý z nás dospelých – a tak aj detí v KREA sa môže rozhodnúť mať kedykoľvek voľno. Prináša to však so sebou dôsledky. Niekedy príjemné, niekedy nie. V procese vzdelávania sa deti učia aj schopnosti vyhodnocovať situácie a dôsledky, zvažovať vlastnú ochotu ich znášať, či proste niečo “risknúť”. Rovnováha medzi voľnosťou a prácou je zručnosť, ktorá sa nadobúda postupne a je veľmi cenná. Pravidlá a prestávky v KREA sú samozrejmosťou, ale voľnosť pri samotnom pracovaní je práve v pohode, komunikácii a kvalite vzťahov v skupine.

Aké sú vaše ďalšie plány s KREA Pedagogikou? Chystáte expanziu alebo rozšírenie vašich vzdelávacích programov?

• Spravidla tieto veci neplánujem nejak zásadne, skôr nechávam plynúť. V každom prípade v rámci KREA Pedagogiky pod záštitou KREA Education vzniklo a stále vzniká množstvo rôznych vzdelávacích kurzov, seminárov v oblasti vzdelávania, osobného rozvoja, emocionality, vzťahov, spracovania rôznych životných situácií. Kľúčovým produktom je Ročná škola KREA Pedagogiky, ktorá je určená pre všetkých, ktorí chcú na sebe zapracovať v zmysle sebapoznania a porozumeniu princípom metodiky. Je to zároveň produkt, ktorý absolvujú aj všetci KREA sprievodcovia, ale majú o neho často záujem aj rodičia či ľudia ktorí so školou ako takou nemajú nič spoločné a robia to iba pre seba. Plánuje sa ešte niekoľko ďalších vzdelávacích projektov. Všetko vychádza z podstaty metodiky KREA Pedagogika, ktorá je franšízou a tak náš rast je viazaný na záujem o franšízu či už v oblasti vzdelávania menších detí (jasle, škôlky), alebo tých väčších (škola). V takejto spolupráci sme aj s Neškolou Slniečko v Tvrdošíne, s ktorou máme krásnu spoluprácu a sľubné plány na rast.

 Keďže ste podnikateľka na plný úväzok, ale aj plnohodnotná mama, ako sa vám darilo a stále darí zladiť podnikanie s osobným životom, spolu s výchovou vašich detí?

• Popravde a úprimne, ani sama neviem :-))) Niekedy je všetko zladené tip-top a niekedy poriadny chaos. Som napriek všetkému len obyčajný človek, so svojimi úspechmi, ale aj zlyhaniami, Práve keď píšem tieto riadky, snažím sa usporiadať myšlienky, nech to čo píšem má zmysel, moje najmenšie dieťa sa gúľa vedľa mňa a ja mu posúvam hrkálku – učí sa loziť, druhé si ponad nás strieľa plastové guľôčky, tretie s žalúdočnou virózou sedí vedľa v izbe a čaká na čajík a štvrté zo svojej izby vykrikuje, že sme hluční a nepočuje hudbu ktorú si púšťa 🙂 V hlave ma medzitým straší sľúbený termín odovzdania videonahrávok k projektom, večera na sporáku a práčka doprala pred dvoma hodinami – ale trpezlivo čaká, manžel v práci – príchod v nedohľadne, možno o pár týždňov… Keďže aktuálne som na “materskej”, učím deti sama doma, takže ráno sa opäť po raňajkách vrhneme na projekty s najmenším v nosiči sa chystáme do lesa skúmať kôru stromov. Niekedy si človek povzdychne nad tým všetkým, čo som si naložila, avšak ja na to odpovedám s úsmevom: “aj toto sú výhody človeka s ADHD, zvládať veľa rôznorodosti a zmien je moja silná stránka.” A tak si žijem, tvorím, smejem sa a plačem, občas aj súčasne a každé ráno vstávam s novými a novými nápadmi a cieľmi, ktorými môžem byť tomuto svetu prospešná. Veď sme tu všetci spolu a každý každému niečo zo seba odovzdávame..

Keby ste mohli dať jednu radu iným ženám, ktoré sa snažia založiť vlastný biznis, dať priechod vlastným potrebám a naplneniu vlastného potenciálu spolu s tým ako zladiť rodinný život, čo by to bolo?

• Práca a rodina je ako balansovanie na lane nad priepasťou. A to platí s prácou akoukoľvek, nie len s podnikaním. Raz vás to nahne na jednu stranu a raz na druhú. Treba to len vyvažovať. Raz sa prikloniť tam a raz zase tam. Zvažujte čo je kedy naozaj dôležité. Niekedy je dôležitejšie uprednostniť prácu pred rodinou (vždy sa nájde niečo, čo akútne môže počkať) a niekedy zase naopak. Všetko sa to najlepšie uprace ak robíte to čo milujete a žijete 🙂